Vśetci sme na jednej lodi

VŠETCI SME NA JEDNEJ LODI

Každý si nesieme svoj kríž a ten sa líši len obsahom,ktorý v ňom
je. Nie je dobré,ak lamentujeme nad tým,že čo v tom obsahu je,alebo
ak ho nesieme so zvesenou hlavou čakajúc,že všetko sa raz
skončí.Je nutné,aby sme si uvedomili,že nie sme tu len preto,aby sme
si všetko iba "oddreli".Ak len odovzdane prežívame svoj život
mysliac si,že to je ten správny postoj,tak sa
mýlime.Samozrejme,pokora je potrebná a veľmi dôležitá. Ale každý
z nás môže zmeniť určité situácie,zlikvidovať nepríjemnosti či
nedorozumenia už v zárodku.Ak sa vyrieši veľa malých problémov,tak
ten veľký,ktorý by vznikol z tých malých( aby nás niečomu
naučil),už nebude tak neúnosne ťažký a neriešiteľný.Základom
zdravého postupu je tolerancia,kompromis,správny úsudok a v
neposlednom rade láska.

Každý z nás je súčasťou vesmíru a preto sa tak aj musí
správať. Všetko živé aj neživé,čo nás obklopuje, tu nie je iba
tak.Všetko má svoj zmysel,svoju funkciu,či poslanie.My ľudia sa od
seba líšime nielen vonkajším vzhľadom,ako je stavba tela,farba
pokožky,či vlasov.Podobne je to aj v ríši zvierat,či vo
vegetácii.Všetko je na zemi potrebné a má svoje poslanie od
najmenšej rastliny,živočícha,až po človeka,ktorý môže stáť
až na konci spoločnosti.Prečo sa ten človek živí odpadkami z
kontajnera a nie práve najkvalitnejšou stravou kdesi za vrch
stolom?Prečo existujú v ríši zvierat "čističi",ktorí zožerú len
to,čo nájdu na tele niektorého veľkého živočícha?Jeho
očistia,seba nasýtia.A ako je to s ľudmi,ktorí nedokážu inak
žiť,iba tak,že sledujú svoju obeť,parazitujú na nej až kým
nepadne?Samozrejme,že zásluhy svojej obete si potom pripíšu sebe.Dá
sa to prirovnať k hladnému zvieraťu,ktoré zaútočí na svoju obeť
až potom, keď vysilené padne?Sleduje ju niekoľko dní ,či
týždňov lačným pohľadom a keď konečne padne,tak sa
nasýti.Koľko je dní či týždňov zvieraťa v ľudskom veku?Tak,ako
existujú veci kvázi škaredé či odpudivé,existujú aj veci
príjemné a krásne.Aby sme žili v rovnováhe,musíme cítiť a žiť
so všetkým,čo je okolo nás.Aj parazit,či zdanlivo nepotrebný
človek má svoje poslanie.Učí nás spoznávať, vidieť tú istú vec
z rozličných uhlov.A úlohou "parazita " je spoznať sám seba,čo
vôbec nie je ľahké.Preto neodsudzujme nikoho a nič len kôli tomu,
že je nám to protivné,pretože to vôbec
nepoznáme.Tolerancia,kompromis,zdravý úsudok,láska...

Začnime sa pozerať na svet inými očami okolo seba.Vládne
materializmus,dravosť,egoizmus,nenávisť,fanatizmus,či ľahostajnosť
k našej zemi.Ľudia zapierajú duchovno a tým postupne strácajú
zmysel života.Nezamýšľajú sa nad sebou tak, aby pátrali vo svojom
vnútri.Spoliehajú sa viac na svoje ego,či schopnosti.Po neúspechoch
upadajú do depresií a pesimizmu.Čo sa stane?Slovo dostane
úzkosť,obavy a strach,ktoré sa stávajú súčasťou ich života.Ruka
v ruke absentujú ľudské hodnoty,prejavuje sa násilie,vznikajú
samovraždy,krízy vo vzťahoch...Tam,kde je strach,je tma.Nie je
možné cez ňu preniknúť.Dá sa to iba tak,že každý začne od
seba.Ako?Pomôže jedine láska.Láska k sebe samému,svojim
blížnym,láska ku všetkému,čo nás obklopuje,aj k samotnej
Zemi.Láska dokáže vyliečiť choré telo i dušu,láska vylieči aj
našu Zem.Prečo Zem?Bojuje s nerovnováhou vďaka nám ľuďom.Čím
ďalej,tým je to horšie.

Zemetrasenia,záplavy,požiare,tajfúny.....Zem sa bráni a
snaží sa dostať do optimálneho stavu.Vznikajú hromadné
nešťastia,ako napríklad keď veľká morská vlna cunami zničila
nielen príbytky ľudí,ale aj zobrala mnoho životov.Ak sa stane
nejaké veľké nešťastie,je medzi ľuďmi oveľa väčšia
súdržnosť,pochopenie a láska.Práve vtedy si ľudia uvedomujú,že
láska k blížnemu je potrebná.Láska,tolerancia,kompromis a zdravý
úsudok držia celý vesmír pokope.Buďme teda iní,aby naša Zem ešte
dlho žila.

S láskou MEDUZA