Mandala - úvod

Odkiaľ sa vzali mandaly?

Ich skutočný pôvod dnes už asi ťažko s istotou zistíme, ale ak nazrieme do dávnej histórie, do spôsobu života vtedajších ľudí, môžeme sa dopátrať pravdy. Ľudia žili vo veľmi úzkom spojení s prírodou. Bola ich matkou, živiteľkou. Vnímanie vtedajších ľudí sa značne odlišovalo od vnímania súčasného človeka. Prežívali život s vedomím existencie vyšších bytostí, nech ich už nazývali akokoľvek. Každý strom bol nielen rastúcim drevom, predkovia sa nezdravili len na pohrebisku, siatie a zber neriadilo len počasie. Vďaka za obživu patrila k samozrejmostiam života, ľudia vedeli získavať rady od predkov, lov zveri alebo rúbanie stromov sprevádzali prosby a vďaka.

Život bol preduchovnený a hoci ľudia nežili vždy podľa Božej vôle, mimozmyslový svet bol pre nich súčasťou života. A práve v prírode bolo možné nájsť určité zvláštnosti, ktoré na prvý pohľad nevzbudzovali žiadnu zvláštnu pozornosť, no predsa len boli niečím neobvyklé. Rozkvitnutý kvet šípkovej ruže, kvet slnečnice, podobný slnku, či drobná sedmokráska, ale tiež dokonale utkaná pavučina, hviezdička snehovej vločky, letokruhy na pni zrúbaného stromu, kruhy, rozbiehajúce sa po vode po dopade kameňa, hviezda v rozkrojenom jablku. Vždy rovnaké, a predsa vždy odlišné. Stred a v kruhu niečo, čo ho obklopuje. Čo je tým stredom, čo je za ním? Otázka, ktorá viedla k vytváraniu prvých mandál. Ľudia vždy hľadali spojenie s duchovným svetom, so svetom bytostným, hľadali spojenie s božstvami, ktoré im mohli pomôcť v ťažkých podmienkach života. A tak začali pri rôznych náboženských obradoch používať rôzne kruhové obrazce ako prostriedok na spojenie s vyššou mocou.

Stará predstava o svete hovorí, že všade tam, kde stojí nejaký chrám, je aj stred mýtického sveta. To je ten pevný bod, od ktorého sa odvíja každá mandala. Nám bude stačiť, keď si v mysli predstavíme chrám. Imaginárna predstava nám dovolí postaviť chrám v kozme a tak isto v atóme molekuly. Táto schopnosť imaginácie je fenomenálna. Môžeme si chrám postaviť, kde len chceme, čo nie je možné vo vonkajšom svete. Tento pevný bod v podobe chrámu je stredom každej mandaly. Mandala sa vždy odvíja od pevného stredu a šíri sa ďalej do priestoru. Pri pohľade zvonku do stredu mandaly sa okolie javí ako prejav niečoho v hmotnosti, ako cesta do cieľa, kam sa túžime dostať. Pri pohľade od stredu je stred tým, odkiaľ vychádzame a okolie je prejav toho, čo cítime, čo chceme rozvinúť, uvidieť, prežiariť.

Pri tvorbe mandaly či už z farieb, alebo drobných zrniek piesku musíme podstupovať rituál pohybu prstov ruky, pohybu očí i hlavy. Je to poeticky povedané tancovanie okolo mandaly, ktorá vzniká z pevného stredu. Najmenšia mandala je častica hmoty a tá najväčšia je galaxia.

autor: ika